Lyrik H o trackoch

1 Láska v čase oligarchov

Ako hovorí názov, je to parafráza slávneho románu Gabriela Garcíu Marquéza Láska v čase cholery. Nenaplnená láska v spoločenskom virvare, to som si zobral a poskladal vlastné obrázky. Skladba vznikla na hudbu Miša Lašána v rámci projektu Amatéri. Dan Handrabur ju neskôr s Mišovým dovolením doladil, dodal nejaké nástroje, počechral rytmiku a premixoval. Oproti pôvodnej verzii je však táto zásadne obohatená o synchro rap a spev Soni Ferienčíkovej. Úprava sa žiadala kvôli performancii Z/ONES, ktorú sme spravili aj s režisérom Tomášom Grógkou Procházkom. Téma sa mi hodila do konceptu albumu, lebo ide o vzťah, o dve Ja v interakcii intímnej a zároveň ukotvenej v spoločenskom dianí tejto republiky. Taký ten okresný podkarpatský pocit, ktorý v sebe nesie únavu, smútok, ale aj nádej a istú mystiku. V snahe dostať na album ženský element v čo najväčšej možnej miere, som rád, že je na treku popri Ivane Mer aj Soňa.

2 Moc potrebujem

Rapová hra sa často hrala s motívom hejtu, ktorý rapera nezlomí, ale môže ho posilniť. Aj 50 cent vraví v treku Huslers Ambition: „I need you to hate“. „Tvoja nenávisť je to, čo potrebujem“ je super verš, ktorý použili Kontrafakt v refréne skladby Potrebujem tvoju nenávisť. Mne sa ten bar páči, lebo poskytuje veľa ďalších možností a dá sa našiť aj na moju tému. Ide o Ja monštrózneho politika (akých je v parlamente plná riť). Aj on potrebuje nenávisť, potrebuje ju živiť v nás, potrebuje do nej dúchať a tak sa držať pri živote a tak sa držať pri moci. Popritom sa mu hodí aj naša chamtivosť alebo chamtivosť nohsledov, naša neistota, strach, dogmatizmus. Po tom všetkom monštruózny politik ide jak po údenom, netvor jeden. Zbytok je história, súčasnosť a ako tak kukám, aj budúcnosť. K tomu chcem povedať ešte toto: Kiež neustále klesá počet ľudí, ktorí sa nechajú zmagoriť monštruóznymi politikmi až na nulu.

3 Sto rokov nahoty

Ďalšia parafráza na svetoznámy román Gabriela Garcíu Marquéza Sto rokov samoty. Tému vydolovala z mojej hlavy samotná hudba Dana Handrabura. Prosto, musel tam byť Big Bang, rajská záhrada a reinkarnačný vortex. Muselo tam byť štiepenie svetla na spektrum farieb a musela tam v jedenástej dimenzii vzniknúť myšlienka „my“. No a museli tam byť spevák a speváčka, ktorí sa obtancúvajú hlasmi. Roland mi odporučil skúsených a šikovných kamarátov, Sama Hošeka a Lauru Weng. Našťastie obaja súhlasili a raz-dva boli nasúkaní v Roliho búdke a spívali čo im hrdlá ráčili. A muselo to byť dlhé, musela to byť kláda. A tak sa aj stalo. Je to dlhá kláda. A čo si myslím v skutočnosti o reinkarnácii? Úprimne, netuším. A tak trochu sa ani nestarám. Šak my sa nevieme poriadne sústrediť ani na to, ako nám prítomnosť uteká pred očami. Každopádne, téma reinkarnácie mi príde zaujímavá ako literárna látka. Skladba však môže byť vnímaná aj ako sága o láske dvoch ľudí naprieč storočiami, okorenená trochou astrofyziky, oflambovaná nevinnou ezoterikou.

4 Riad

Pôvodne som pre Katarziu napísal aj tento text, ale bol to blbý nápad, pretože Kata si musí písať texty sama, tak to prosto je. A tak som mal materiál na môj druhý ženský trek. Vsunul sa mi tam nevdojak pocit väčšieho mesta a akéhosi tušenia rozpadu vzťahu v zárodkoch, niečo, čo sme mnohí zažili alebo zažívame alebo zažijeme. Nápad s vokodérovým refrénom sme dali dokopy s Rolandom Kánikom v jeho štúdiu Sonic Cat. Najprv som tú melódiu, čo som nosil v hlave ešte predtým než sa stala hudbou, chcel nejako zaintonovať sám (je to jedna z troch vecí, ktoré Dan dorábal), ale Roli pokrútil svojou šedivou hlavou a išli sme do vokodéra. On ako hudobník potom pookrial a začal tam pridávať ďalšie harmonické vrstvy až urobil tento refrén. Chvíľu sme ladili aj môj rapový hlas, aby aspoň trochu pripomínal ženský a aby nebol rovnaký ako v treku Katarzia. Viem, ono to znie smiešne, šak áno, ale keď sa započúvate poriadne, až taká sranda to nakoniec nemusí byť.

5 Lepší otec

Keď som počul podklad od Danyho, aký je dubový a hypno, hneď som tam videl tému. Prvýkrát som sa k nej dostal pri rozhovore s kámoškou čo robí sociálnu prácu. Riziko balansu nad priepasťou bezprízornosti, drog a sociálne škodlivého správania nepodstupujú vo zvýšenej miere len deti chudobných rodičov, ale aj tých bohatých, lebo tí nemajú na svoje ratolesti čas. Tak vznikol nápad zobraziť otca, čo nemá čas na syna, bo musí robiť lóve. Veľké lóve. Mať vplyv musí a tak.

Samozrejme sa mi to v hlave spojilo s prvým veľkým hitom skupiny Korben Dallas s názvom Otec. Je to balada, ktorá im zabezpečila širšie publikum a pomohla nasadnúť na vlnu úspechu na československej hudobnej scéne. No a ja som si dovolil vysamplovať ich motív a posunúť tému kúsok inam.

Problém bol zohnať zrelý mužský hlas. Hlas zrelého speváka, ktorého keď počujete spievať, viete, že má hlbšie nažité, že má nažité pestro.

A tak sa stalo, že kámoška Anita Ráczová, ktorá pozná Andreja Šebana, ma s ním zoznámila. Zrazu sme sedeli na kofole v parku na Račku a Andrej povedal, že do toho ide. A tak som ho jedného dňa viezol do štúdia Sonic Cat k Rolimu. Andrej jedol oriešky, ktoré som tam mal otvorené a len tak, akoby nič, vysvetlil mi teóriu rôznych tonálnych systémov, od európskeho až po indický, pričom zdôraznil, že vo svetle etno hudby fixné tóny kodifikovaných stupníc neexistujú a celkovo sú len ilúziou. Bolo to poučné a jeho zažratosť do hudby, legendárny status a profesionalita, boli vidieť aj v štúdiu, kde si s prehľadom a rýchlo prispôsobil mnou napísaný refrén. A tak si mohli Roland a Andrej (pojedajúci ďalšie oriešky, čo mal Roland na stole) potom štebotať v jazyku, ktorému som už moc nerozumel, ale týkal sa harmónií a bol refrén a bol aj bridge „keby keby“. Hneď potom odišiel taxíkom do skúšobne a ja som sa pokúsil zaútočiť na moju slohu, ale s Rolandom sme zistili, že nejak nešlape, že to nemám utrasené a rýmov paterny krivkajú a celkovo je ten beat divný a vyžaduje špeciálnu pozornosť. A tak som slohu doma technicky prerobil a zaútočil na ňu po druhý raz. Roland tú moju slohu už kúpil a môžete ju počuť na albume.

Túto skladbu si spolu s Katarziou zapamätal aj môj v tomto čase dva a pol ročný syn Artur, ktorý spieva „keby keby“ do improvizovaného refrénu. Počúvanie dema mi prinieslo aj pár zvláštnych stavov, keď som bol nespravodlivo príkry na deti a do toho mi spieval Andrej Šeban: „keby som bol lepší otec...“. Hneď som sa musel viac posnažiť.

6 Katarzia

Prvýkrát som Katu videl naživo v skúšobni Zlokotu v bratislavskej Dúbravke asi v roku 2011. Sedel tam Losos, Mišo Lašán a ja. Losos nám tam priviedol dáku Katarziu. Keď spustila narúžovaná v avantgardných šatách na gitaru a meter a pol od nás a sýtočervenonarúžovanými veľkými ústami v odhlučnenom, tmavom priestore skúšobne odspievala časť repertoáru z jej vtedy ešte neexistujúceho prvého albumu, všetci sme nepohnute celý čas zízali s padnutou sánkou, čo sa nám to zjavilo pred očami. Hneď som vedel, že z Katy bude veľká hviezda, rockstar. A je to tak. Katarzia je pre mňa v špičke najzaujímavejších hudobníkov a hudobníčok minimálne Československa. Aj keby spievala len tra la la, bude to mať väčšie čaro ako väčšina domácej hudby. No a raz mi Katarína povedala, či jej neskúsim urobiť rapový text. Ja na to: blbosť, ty si musíš sama písať, nech je to už hocičo. Aj tak som jej napísal reprezent a ona nakoniec uznala, že si tie texty musí písať sama, chvalabohu. No a tak mi ostal ženský text. A tak jedným z Ja je Katarzia a moje jedno z dvoch ženských altereg na albume. Lebo opomenúť ženy v koncepte by som považoval za hriech a nevyužitú šancu. Plus, je to pre mňa aj zábava, keďže sa mi u nás nedostáva vyzretého, inteligentného indie ženského rapu, pokúsil som sa vyrobiť si ho.

7 Guacamole

Koncept národa ako veľkého Ja nesmel na albume chýbať. Pôvodne sa táto vec volala Nový Slovák a hudbu spravil Mišo Lašán a vystupoval v ňom okrem mňa a Ivany Mer aj Ivanin manžel Chris Estrella, ktorý na konci čosi rozprával po španielsky o slovenskej vlajke a haluškách. Ničmenej, dopracovať sa k výslednému textu si vyžadovalo isté študijné úsilie. Vychádzam z toho, že identitu národa formuje zásadne fakt, že existujú iné národy, voči ktorým sa môže daný národ vymedziť. Inak by sme museli hovoriť len o ľudstve. A tak som sa pozrel na národy a kmene, ktoré na Slovenskom území žili vedno so Slovákmi. Pozrel som sa na históriu bojov o územie, komplikované veľmožské vzťahy, stáročia mierového spolunažívania a asimilácií a rozkolov. Vychádzal som z vedeckej knihy, presnejšie vysokoškolských skrípt s názvom Národnosti Uhorska, ktoré napísal Miloš Marek a vydala ich Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v roku 2011. Publikáciu mi odporučil spisovateľ Juraj Červenák, ktorý je aj v historických dobrodružných románoch odohrávajúcich sa na našom území úplne doma.

Samozrejme, nevymenoval som tam všetky kmene a národy, ktoré sa o našu prapraprapradedovizeň, dedovizeň i otčinu obtreli, ale to ani nebol cieľ. Dôležité bolo aj to, či sa národy budú aspoň trochu rýmovať a našťastie, národy sa rýmujú celkom dobre. Až po rokoch som si uvedomil, že som tam akosi zabudol zakomponovať bratov Čechov a pritom by sa hodili hneď do prvého riadku: Bavor, Sas, Čech / Longobard aj Pečeneh. /plne to tam sedí, ale neskoro. Tak keď to nie je v treku, máme to aspoň tu. Trek neskôr získal úplne novú hudbu od Dana Handrabura, ktorá sa viac hodila pre účely Performancie Z/ONES. Samozrejme, hodil sa tam aj rap Soni Ferienčíkovej, pretože predstavenie si vyžadovalo, aby prekonala svoju komfortnú zónu a skúsila si moje remeslo. Vyratúvanie národov sa ukázalo ako najlepší štart Soninho rapového tréningu, pretože tieto heslovité veci sa najľahšie rapujú (ale stále je to ťažké zase, no).

Neskôr sme si so Soňou uvedomili, že tam chýba tretia sloha a tak sme ju poňali ako dialóg. Túto slohu sme písali na Duláku, kam prikvitol Sonin frajer Mišo Šimečka. Text nám rovno, ako mimoriadne bystrý človek, veľmi trefne zareflektoval a zanalyzoval. Až som zostal zaskočený, že sám som to tak trefne nepochopil, hoci som to písal. A tiež podotkol, či nechceme dať viac sexi názov ako Nový Slovák. Rád som mu vyhovel a tak som nazval trek Guacamole, lebo guacamole je brutál sexi jedlo a je to jedno z mojich najobľúbenejších jedál. Môj tip: urob hrianku, natri guacamole a daj na to niekoľko bobuliek malých kapari a pár kvapiek štiplavej omáčky typu tabasco. Potom to má fenomenálny šmrnc.

8 Prorok

Mám rád, keď v elektronických trekoch znie aj hovorené slovo. Som rád, že som sa tu mohol v tomto zmysle vyblázniť. S Michalom Tőzsérom máme mnoho spoločných tém - od náboženstva, vedy, spoločenského diania cez psychológiu, psychedeliká, až po hudbu. Výsledkom tohto pekného kamarátstva bol rozhovor, do ktorého som Miša prehovoril a tak trochu vmanévroval. Poznal len tému treku, ktorá sa zaoberá Ja v zmysle istej divinity prístupnej každému. Je to predstava sveta, kde možnosť stretnúť sa s božským má každý a nepotrebuje k tomu náboženské autority, inštitúcie, regulátorov sexuality či stavov vedomia. Je to zároveň vízia proroka v dobe, kedy človek nebude nadradený, ale bude uznaná planéta Zem a teda aj príroda ako rovnocenná bytosť a teda aj zvieratá a rastliny. Áno, budeme ich aj jesť, ale všetko čo najšetrnejšie a kto by teraz rád štartoval svoje znalosti, logiku a analytické motory, hlavne pokoj, nie je to vôbec domyslené ani premyslené, vieme o tom, je to prosto len elektronická pesnička, kde sa aj hovorí. Každopádne, páči sa mi, čo povedal môj obľúbený učiteľ Ramana Maharši. Keď sa ho pýtali na vedu, povedal, že veda raz skončí v Existencii (Bohu, Vesmíre, najvyššom stave vedomia atď...), to je jej konečný stav. To je moje aktuálne náboženstvo. Môže sa časom meniť, ako sa bude meniť moje vlastné alebo vedecké poznanie seba a sveta.

9 Názov skladby

Do mozaiky konceptu som chcel zaradiť aj dav ako nositeľa nejakej spoločenskej zmeny. Inšpirovali ma istotne aj udalosti protestov po zavraždení novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Účasť na protestoch som bral ako svoju prirodzenú povinnosť a právo. Bol som a vždy chcem byť súčasťou pokojných protestov svojprávnych, slobodných, príčetných a slušných ľudí, občanov, ktorým prekáža arogancia moci, šírenie konšpirácií, brutálna korupcia, fašizmus a podobne. Tému som však chcel poňať širšie, prosto, ako dav, ktorý tu bol počas celej histórie ľudstva, hadil sa v uliciach miest. Na konci treku som si predstavoval vo svojej hlave reč, prejav nejakého bližšie nedefinovaného, ale na strane elementárneho dobra stojaceho človeka. A tu prichádzajú kredity pre môjho parťáka Beneho, ktorý ma neraz obdaril dobrým nápadom a preto si zaslúži kredity, kedy to len ide, lebo niekedy ho zabúdam okreditovať. Takže Bene mi poradil, nech oslovím Dana Heribana, môjho kamaráta, s ktorým som mal tú česť stáť na jednom pódiu v hre Viliama Klimáčka Ginsberg v Bratislave, ktoré sa hralo v GunaGu a hrala tam aj moja stará známa Renátka Ryníková. Ja som tam mal štek v podobe rapovania a teda som hral samého seba, ale to je už iný príbeh. No a ešte raz dávno som Danovi rapoval na jeho albume pesničkárskom vo veci Kobjeta. Dano si vypočul skladbu a reku že ide do toho a kruh sa uzavrel. Dano to skúsil úplne komorne a s Rolandom sme to od tohto talentovaného profíka hneď prijali. Druhým kreditom idúcim Benemu je ten, že mi pomohol s názvom. Skladbu som najskôr nazval Zapálené slová a Bene cestou vo vlaku do Prahy na koncert Modrých hôr, ktorý som si nepamätal kedy je, zvraštil čelo, že to je blbosť. To ma trochu ješitne nasrdilo, ale uznal som, že má pravdu a tak som sa spýtal, aký názov skladby navrhuje. On, že Názov skladby, ale na to vraj nemám gule. Ja že na to nemám gule? No to sa pozrieme, kámo. Pozn. autora: Bene sa s touto verziou príbehu nestotožňuje, vraj nič také nepovedal, ale autorom názvu skladby je on.

10 Vipassana

Je mnoho techník, ktoré vedú k poznávaniu Ja, teda nás samých, poznávaniu mysle, podstaty našich sklonov, tiež techník, ktoré tento náš neskutočne silný stroj (mozog) a bohatý a košatý enviroment (myseľ) kultivujú. Od modlitby, cez motivačné semináre, amatérsky hokej, beh, psychedeliká pod odborným dozorom, tanec dervišov, až po spev mantier, háčkovanie, tanec a podobne. Takéto techniky poznajú vo všetkých náboženských tradíciách a pozná ich aj moderná neuroveda a psychológia, kognitívne disciplíny a podobne. Mňa zaujal už na strednej škole Átmavičára, potom Zen a neskôr príbuzná technika Vipassana. Teda netantrické prístupy. V skratke: na začiatku (kým nastane schopnosť vnorov) sa deje to, že kukáš do hlavy s tým, že automaticky neskáčeš mysli a jej procesom na lep tým, že sa s nimi slepo identifikuješ, ale snažíš sa v nich (obsahoch, hnutiach, konceptoch, emóciách...) bdelosťou a nezaujatým pozorovaním vyznať, vidieť ich, rozoznávať ich. Trénuješ sledovanie, ako to vzniká a zaniká, ako sa to mení, aké to je tekuté, efemérne, často iluzórne. Je to zadarmo, stačí na to trocha energie, trpezlivosti, odvahy a štipka vášne. Odmena, ktorú človek získa, je k nezaplateniu. Takáto prax (stačí aj päť minút denne - nie, neabsolvoval som trojtýždennú Vipasanu, iba niekoľko viacdňových ústraní - dokonca aj minúta denne, aj keď hodinka je lepšia) nám totiž pomáha mať odstup a väčšie šance rozhodovať sa v bežnom živote. Okrem iného. A tak vznikol tento trek.

Som rád, že prispel aj Bene a.k.a. Beny M (ktorý je asi tak skeptický k meditačným technikám koreniacich v budhizme, ako ja som skeptický voči zmysluplnosti hrania virtuálnych turnajov NHL a FIFA na konzolách). Ako môj vnútorný hlas ma karhá, že zase piči si nepamätám, kedy hráme v Prahe (pravdivý príbeh).

Som rád, že prispel DJ Spinhandz svojimi opitými cutmi a aj nový ostrov mysle v podaní Vlada Jančeka, ktorého som nútil dať jeho part ako feestyle, bez prípravy, hneď po tom, ako si vypočul trek. A on je na takéto skopičiny extra macher. A aj tu som mal problém s názvom a Roland dostal super nápad, aby sa trek volal Zakynthos, podľa gréckeho ostrova, kde sa prirodzene budú množiť Gréci, Bene by to zas nazval Tl,dr. Oba nápady super, hoši, ale vyhrala reklama na jednu z mojich najobľúbenejších meditačných techník.

11 V skutočnosti

Kde začínam a končím Ja a kde začínajú a končia tí druhí? Dá sa prekročiť Ja? A na čo je to vlastne dobré? Tieto otázky považujem za vrcholne inšpiratívne, vzrušujúce. Čím to je, že nech sa snažím, ako sa snažím, žiadne pevné, od zvyšku vesmíru izolované Ja, neviem nájsť. Skrátka záhada. Skladba vznikla ešte v roku 2015 ako súčasť pokusného projektu Amatéri a stala sa jedným zo základných pilierov konceptu celého albumu. Ak by sme mali hovoriť o tom, že svety, ktoré sa na albume nachádzajú, môžu pôsobiť dojmom strastiplnosti bytia, skladbu V skutočnosti považujem za jedny z dvierok, cez ktoré sa dá nakuknúť k uvoľneniu z pút našich podmieneností, či už fyzických alebo spoločenských. Mišo Lašán urobil hudbu a Ivana Mer naspievala vokály, nazvime to mantru, v improvizovanom štúdiu v podkroví domu v Železnej Breznici. Keď som dával album dohromady, k vokálom pribudol aj hlas Soni Ferienčíkovej vrátane recitačných dovetkov ako výsledok prípravy na Performanciu Z/ONES. Mišovu hudbu do albumovej podoby jemne doklepol a domixoval Dan Handrabur.

12 Serena

Tento trek bol na albume vytvorený ako najposlednejší. Téma umelej inteligencie ako nejakej identity ako nejakého Ja ma nadchla, keď sa objavila v mojej hlave počas ranného venčenia Kuki Taishó. Práve zo seba súkala smrdutú klobásku a ja som sa k nej blížil s vreckom, aby som tú plastelínovú hmotu zobral. Lenže potom ma začali napádať ďalšie fíčre k treku - bude to taká malá rozhlasová hra, a tak som sa zase raz stal otrokom konceptu, čo znamenalo zmotať ľudí, aby mi v treku hrali uvedené postavy. A verte, produkčné činnosti, to je náročná vec, ešteže to celé bola náramná zábava. Chápete, ja som si zahral fuckin´ Rap Gurua. Najprv som nahral Janku Imrichovú, potom moju sestru Katku s Majom Mitašom tak, že som im napísal okruhy a oni nahrali asi osem minút politických diskusných prekáračiek, z ktorých som vystrihal necelú minútu a pol, čo bola fuška. Potom mamina Eva Krišťáková zobrala do štúdia svoju dcéru Anetu Krišťákovú a nahrali sme Sárin part. Potom som to celé narapoval a vznikol, ako Roland podotkol, prvý rapový feature (fíčer). Fíčer je inak môj obľúbený rozhlasový publicistický žáner, žiaľ, podobne ako nosorožce, na pokraji vyhynutia.